Bratislavské jazzové dni 1975 - 1978
Marian Jaslovský, 1990

I. ročník Bratislavských Jazzových Dní - 1975

V apríli 1975 asi stovka bratislavských jazzových fanúšikov založila Jazzový krúžok pri Centrálnom vysokoškolskom klube, ktorého vedúcim sa stal Peter Lipa a predsedom Ján Kasper. Krúžok významne prispel k oživeniu jazzového života v Bratislave. Medzičasom rozrástol asi na 170 členov. Náplňou jeho činnosti bolo organizovanie koncertov, večerov reprodukovanej hudby, odborných seminárov pre hudobníkov - akejsi náhrady jazzového školstva. Na týchto workshopoch prednášali poprední českí jazzmani, m. i. Rudolf Ticháček a Karel Velebný. Krúžok vydával i vlastný časopis. Predovšetkým sa však stal hlavným organizátorom BJD. Okrem Lipu a Kaspera sa na organizácii festivalu podieľali najmä R. Ulrich a T. Hamza.

Napriek amatérskej organizačnej platforme mali niektoré vystúpenia naozaj špičkovú úroveň. Na prvom ročníku festivalu sa mi predstavilo duo J. Stivín - G. Jonáš, skupiny Fermáta, Revival jazz band s Petrom Lipom a skupina saxofonistu Františka Tugendlieba. Zahraničná účasť bola skromnejšia - z Poľska prišla skupina Zlota Tarka a z NDR avantgardné freejazzové zoskupenie FEZ s trombonistom Conradom Bauerom.


II. ročník Bratislavských Jazzových Dní - 1976

Spoluorganizátorom 2. ročníka BJD (3. - 5. 12. 1976) bol PKO. Koncerty prebehli na dvoch pódiách - vo V klube a v Malej sále PKO. Slovenský jazz bol zastúpený reprezentatívne. G. Jonáš vystúpil so svojím kvartetom v pozoruhodnej zostave (s P. Kozmom - ds, J. Brisudom - b a V. Magyarom - vl). Okrem toho si zaimprovizoval s J. Stivínom a R. Daškom. Úspešné bolo i vystúpenie skupiny L. Gerhardta s hosťujúcim L. Déczim, ktorí najmä so skvelým Ľ. Tamaškovičom pripravili skutočné hardbopové hody. Tradičný jazz zastupovali obe revivalistické skupiny - Nový traditionál a Revival Jazz Band s P. Lipom. (“...v porovnaní s Novým Traditionálom žánrovo pestrejší repertoár"1).Obrovský úspech zožali dva pražské orchestre - Pražský big-band so svojou progresívnou jazzrockovou koncepciou a Originálny pražský synkopický orchester, ktorý hral jazz 20. a 30. rokov. Sólovo sa predstavil R. Dašek.

Zahraničná účasť bola úmerná amatérskej platforme. Najväčšia plánovaná hviezda, Adam Makowicz, odriekol účasť, takže vystúpili iba dve zahraničné (ostblokové) free jazzové skupiny - FEZ z NDR a Kvartet Gyorgyho Szabadosa (MĽR). Po prvýkrát sa na koncertoch zúčastnili rozhlasové prenosové vozy a účastníci festivalu si neskôr mohli kúpiť platňu - sampler Opusu, na ktorom boli ukážky z najúspešnejších a najzaujímavejších čísel jednotlivých účinkujúcich. Takéto samplery, nahrané v spolupráci s československým rozhlasom, potom vychádzali až do roku 1990 a zrušené boli kvôli autorsko-právnym problémom; v podstate išlo o neveľmi legálne šírenie.


III. ročník Bratislavských Jazzových Dní - 1977

Tretí ročník festivalu sa konal v decembri 1977. K tradičným usporiadateľom - jazzovému krúžku a PKO pribudol i Mestský dom kultúry a osvety. Festival mal opäť amatérsku bázu. Neveľmi vydarenou sa ukázala byť zmena koncertných priestorov - veľká (estrádna) sála PKO nie je na podujatia takéhoto typu najvhodnejšia. Každý večer prišlo síce okolo tisíc divákov (t. j. oproti predchádzajúcemu ročníku približne štvornásobok), sála však stále bola poloprázdna.

Napriek dramaturgickým zmenám na poslednú chvíľu bola úroveň vystúpení veľmi dobrá. Jednoznačne najväčšou hviezdou festivalu sa stal Zbigniew Namyslowski so svojím kvartetom. "To, čo predviedol, ešte asi jazzová Bratislava nezažila"2 .Ďalšími zahraničnými hosťami boli kvartet Szakcsi Bélu Lakatosa z Maďarska, fínsky "retro" big band Retuperä a trio Weiden z NSR - teda po prvýkrát účastníci zo západnej Európy.

Reprezentatívne bola zastúpená česká jazzrocková scéna: vystúpili skupiny Energit, Bohemia a Impulz. Okrem nich sa predstavil sólovým recitálom i Rudolf Dašek a Luděk Hulan so svojim Jazz sanatoriom so speváčkou J. Koubkovou. Skromnejšia bola účasť slovenských jazzmanov. Combo L. Gerhardta zahralo vo výbornej forme, opäť s hosťom L. Déczim. Ľ. Tamaškoviča na tomto vystúpení nahradil P. Král. Peter Lipa predstavil svoje combo, čím dokázal široký žánrový rozptyl. V Lipovom speve sa po prvýkrát začali objavovať vplyvy Al Jarreaua.


IV. ročník Bratislavských Jazzových Dní - 1978

Oproti 3. ročníku sa nezmenila ani organizačná báza (Slovkoncert sa stále ešte neprebudil), ani miesto konania - Estrádna sála PKO. Veľmi komunikatívny elektrický jazz, hraničiaci s pop jazzom hrali poľskí mladí hudobníci, vystupujúci pod hlavičkou Crash. Bratislavčanov tu ohromili výkony basgitaristu a vedúceho skupiny Andreja Pluscza, ktorý hral na bezpražcovú basovú gitaru temperamentným, pastoriovským spôsobom, čo v tom čase bola rarita (veď J. Pastorius, ktorý spopularizoval tento nástroj, prišiel do skupiny Weather Report nedávno - v r. 1976). Kvintet huslistu Csaba Dezsö sa nechal inšpirovať skôr pontyovským jazz-rockom s výrazne melodickým vedením tém. Trio Fritza Pauera z Rakúska predviedlo inteligentný, kultivovaný postcoltraneovský jazz. Tradičnými hosťami z Čiech boli Big band M.Svobodu - svojou energiou a klauniádou v Bratislave veľmi obľúbený a Energit, na ktorom už sa veľmi vážne začala prejavovať kríza tejto hudby. Obaja protagonisti Energitu - gitarista L. Andršt a klavirista E. Viklický sa však plne rehabilitovali vo svojom samostatnom, akustickom, komornom vystúpení. Do tretice si Viklický zahral v skupine SHQ, ktorá vždy bola zárukou kvality s Františkom Uhlířom - b, Jaromírom Helešicom - ds a samozrejme Karlom Velebným - vib, ts. Laco Déczi priviedol svoju elektrifikovanú (miestami takmer popjazzovú) Cellulu bez trombonistu S. Košvanca. Ďalším komorným vystúpením bolo duo amatérskych hudobníkov - J. Durmana a M. Posejpala so zaujímavým dialógom kontrabasu a altsaxofónu. Slovenský jazz sa predstavil dvoma "zabehanými" formáciami a jednou príležitostnou. Nový traditionál v štandardnej zostave a štandardne profesionálnymi výkonmi handicapoval zlý zvuk. Kvintet Ladislava Gerhardta hral opäť s Ľ. Tamaškovičom. Pri počúvaní týchto snímok si neustále uvedomujem, akého saxofonistu nadeurópskeho formátu by sme mali, keby nebolo jeho choroby. Pod názvom Prekvapenie sa skrýval klavirista Ján Hajnal, trubkár Ivan Nagy, kontrabasista Imrich Môži, gitarista Rastislav Vacho a bubeník Dodo Šošoka. So skupinou (a Wonderovým Isn't She Lovely) vystúpil aj Peter Lipa. IV. BJD boli hodnotené veľmi kladne, najmä prvé dva večery. Podľa dobových recenzií neveľmi vydareným záverom bolo vystúpenie skupiny Energit. Podobne, ako po minulé roky, nočné jam-sessiony pokračovali až do skorých ranných hodín vo
V-klube.

 

Literatúra:

1. Július Kinček, Hrsť postrehov, Populár 2/77
2. Július Kinček: Bratislavské džezové dni, populár 3/78

 

1 | 2 | 3 >