Fuse Jazz (SK)

Štefan Bugala (bicie, líder), Michal Bugala (gitara), Juraj Gregorík (basová gitara), Eugen Vizváryi (klávesy)
www.fusejazz.sk 

Skupina z Trnavy, jedna z mála predstaviteľov fusion na Slovensku. Vznikla v júli 1999, založili ju bratia Bugalovci a J. Gregorík.

Fuse jazz hrá v dvoch zostavách: Akustickej s vibrafónom (Š. Bugala), gitarou a basgitarou, a elektrickej, ktorá vystúpi aj na BJD '02. Fuse Jazz hrá vybrúseným a technicky brilantným štýlom skladby bratov Bugalovcov, ideovo sa odvoláva na velikánov svetového fusion ako Chick Corea Elektric Band, Weather Report, Uzeb, John Scofield, Pat Metheny atd. Líder Štefan Bugala študuje na Janáckovej akadémii múzických umení v Brne bicie nástroje, marimbu a vibrafón. Michal Bugala sa chystá na hudobnú univerzitu do Grazu. Minulý rok skupina absolvovala niekoľko menších turné po slovenských kluboch, na ich koncertoch hostovali viacerí muzikanti (napr. Rado Tariška) a zvítazila na sútaži Jazzové Vianoce. Momentálne pripravuje materiál na debutové CD.

Djabe (H)

Atilla Égerházi (gitara), András Sipos (spev, perkusie), Tamás Barabás (basová gitara), Szilárd Banai (bicie), Ferenc Kovács (husle, trúbka, krídlovka), Zoltán Kovács (klávesy)
www.djabe.com 

Renomovaná maďarská skupina vznikla v roku 1995, založili ju Égerházi a Sipos. Djabe vydali sedem albumov a jednu koncertnú videokazetu (CD debut vyšiel v roku 1996). Je laureátom maďarskej hudobnej ceny Zlatá Žirafa v kategórii jazz a world music a získala niekoľko dalších ocenení. Na najnovšom, šiestom albume Update hostuje prominentný britský jazzman, saxofonista Ben Castle, ktorý spolupracoval s Brand New Heavies, Stevom Hackettom a pod. V súčasnosti hrá Djabe smooth jazz s prvkami world music, podobný hudbe, aká vychádzala na labeli GRP.

Atilla Égerházi (1966) začal hrať na gitare v trinástich, založil skupinu Novus Jam, ktorá hrala trinásť rokov a vydala dva albumy. András Sipos (1954) spolupracoval ako perkusionista so známymi maďarskými popovými kapelami (LGT, Illés, Neoton). Vyštudoval herectvo, hrá v jednom z najznámejších divadiel v Budapešti Víginház, kde je hviezdou niekoľkých muzikálov. S Égerházim sa zoznámil v skupine Novus Jam. Najaktívnejším skladateľom je Tamás Barabás (1972), ktorý bol členom známej skupiny Tea (na BJD hrali v roku 1991). "Slovo Djabe znamená v jazyku afrických Ašantov sloboda. Nehladiac na to, či vás táto hudba oslobodí alebo nie, jedna vec je zaručená: Tento mix štýlov vás unesie z Maďarska a prevedie cez rôzne územia kultúrnych štýlov a vplyvov." (Budapest Week, 22. septembra 2000).

Gilad Atzmon & Orient House Ensemble (GB)

Gilad Atzmon (saxofóny, klarinet, líder), Frank Harrison (klavír, melodica), Yaron Stavi (kontrabas, stick), Asaf Sirkis (bicie, bandir)
www.gilad.co.uk 

Saxofonista a klarinetista, ale aj spisovateľ Gilad Atzmon (1963) je izraelský disident - odišiel z Izraela, pretože nesúhlasil s politikou Izraela v rámci izraelsko-arabského konfliktu. Vydal román Guide To The Perplexed. Študoval jazz na Rubin Academy of Music v Jeruzaleme a má za sebou zaujímavú hudobnícku minulosť: Nahrával a koncertoval s rockovým rebelom Ianom Durym a jeho skupinou Blockheads, v štúdiu spolupracoval so známou speváckou Ofra Hazou, vystupoval s bluesovým veteránom Memphisom Slimom a slávnymi jazzmanmi Jackom DeJohnetteom a Michelom Petruccianim. Nahral sedem sólových albumov. So svojou skupinou Orient House Ensemble hrá "crossover jazz", ktorý ťaží z postupov balkánskej, arabskej a židovskej hudby. Skupina pôsobí vo Velkej Británii a Európe. "Atzmon je prekvapujúci hudobník, ktorý bez problémov rúca a znovu stavia akúkoľvek starú melódiu." (John Lewis, Time Out). "Fascinujúci príval improvizácie... miestny jazzový gigant vás neochvejne ťahá do svojich výšok... Závan čerstvého vzduchu vo Veľkej Británii." (John Fordham, The Guardian).

Ronnie Cuber & Cubism (USA)

Ronnie Cuber (barytónsax, líder), Kelvin Sholar (klávesy), Damon Warmack (basa), Jonathan Blake (bicie)
www.ronniecuber.com 

Americký saxofonista, basklarinetista, flautista, skladateľ a aranžér Ronnie Cuber (nar. na Vianoce 1941 v New Yorku) patrí medzi najväčšie osobnosti barytónsaxofónu (popri Pepperovi Adamsovi, v ktorého tradíciách pokračuje, a, samozrejme, Gerrym Mulliganovi). V roku 1962 nahrával so Slide Hamptonom, v rokoch 1963 - 1965 hral v big bande Maynarda Fergusona. Potom nastal veľký štýlový aj životný zvrat - v rokoch 1966 a 1967 sa stal členom prvej hardpopovej skupiny Georgea Bensona (s organistom Lonniem Smithom) a spolutvorcom jej neprekonateľného a magického soundu. S Bensonom nahral štyri albumy. Zároveň sa začal zaujímať o karibskú hudbu a nahrával s Eddiem Palmierim a ďalšími súbormi. V roku 1976 vydal prvý sólový album (dosiaľ ich je trinásť). V 90. rokoch bol členom The Mingus Big Band, ktorý pokračoval v diele legendárneho skladateľa, kontrabasistu a kapelníka. Doménou Ronnieho Cubera je straightahead (akustický, tradičnejšie poňatý jazz), hard bop, rhythm and blues a latin jazz.

Je aj veľmi frekventovaný štúdiový hudobník, schopný zahrať čokoľvek a s kýmkoľvek. V jeho štúdiovom portfóliu nájdeme také veľké mená ako E. Clapton, B. B. King, Frank Zappa, Aretha Franklin, Dr. John, Paul Simon, Steely Dan, Horace Silver. Pôsobí aj ako pedagóg.
Skupina Cubism je pomenovaná podľa albumu z roku 1997 a mixuje jazzové vplyvy s africkými a karibskými rytmami, soulom a bluesom.

JAZZOVÁ KAVIAREŇ

Take One (SK)

Vlado Minda (gitara, líder), Marian Jaslovský (saxofóny, flauta), Peter Konečný (basová gitara), Jakub Hittrich (bicie). Host: Ľubor Priehradník, a. h. (trúbka, klávesy)
www.jaslovsky.sk/takeone 

Pezinsko-bratislavsko-trnavská skupina, ktorá sa orientuje na emotívne vypäté fusion pod heslom "energia, empatia, komunikácia". Skupina Take One vznikla v decembri 2000 a nadviazala na rovnomennú skupinu z rokov 1997/8, ktorá vydala jedno CD. V aktuálnej zostave hrala v Poľsku, Čechách, Maďarsku a samozrejme, doma. Skladby sú väcšinou postavené na groove, obsahujú prvky funky, jazzu a rhythm and blues s dôrazom na improvizačnú spontánnosť. Líder, gitarista Vlado Minda, je mimoriadne originálny a rešpektovaný hráč. Bol spoluzakladateľom kedysi kultovej rockovej skupiny Black Cat Moan, spolupracoval s Oskarom Rózsom, Janou Kirschner a mnohými ďalšími. Saxofonista Marian Jaslovský nahrával desiatky albumov s rôznymi umelcami, hral s Dežom Ursínym, Jarom Filipom, Richardom Müllerom, Adrienou Bartošovou a pod. Ako jediný na Slovensku dôsledne využíva úpravu zvuku dychových nástrojov elektronickými procesormi. Basgitarista Peter Konečný hral v blues-jazzovej skupine Stará jedáleň. S Take One pravidelne účinkuje ako stály hosť známy klávesista Peter Preložník. Renomovaný poľský kritik Grzegorz Tusiewicz o skupine napísal: "Veľmi muzikálni umelci podriaďovali svoje sólové party celkovému výrazu a predviedli program zostavený z pôvodných kompozícií a vlastných verzií štandardov. V ich hre počuť jednak úctu k tradícii ako aj znalosť najnovších trendov. Boli pôvodcami tých, malých individuálnych vzrušení, ktoré sú pre ozajstných milovníkov umenia nevyhnutné." (Dziennik Polski, 5. 3. 2002).

19.10. 2002
SPOLOČENSKÁ SÁLA

Tymon Tymanski Band (PL)

Ryszard Tymon Tymanski (kontrabas, basová gitara), Arkadiusz Skolik (bicie), Marcin Slusarczyk (altsax), Slawomir Jaskulke (klavír, klávesy)

Kontrabasista, multiinštrumentalista, skladateľ, básnik a textár Ryszard Tymon Tymanski (nar. 1968 v Gdansku) študoval od polovice 80. rokov anglistiku na gdaňskej univerzite. V roku 1988 odišiel zo školy, aby sa mohol profesionálne venovať hudbe. Založil skupinu Milosc, spociatku ovplyvnenú free jazzom a jazzovou avantgardou 50. a 60. rokov (Coltrane, Dolphy, Coleman, Ayler, Tristano, Giuffre). Neskôr si skupina našla vlastný výraz, kombinujúci modálny hard bop, volnú improvizáciu a rytmické platformy avantgardného rocku. V rokoch 1996 a 1997 bola Milosc vyhlásená čitateľmi prestížneho magazínu Jazz Forum za najlepšiu poľskú akustickú skupinu. V roku 1997 odohrala týždenné poľské turné s americkým trubkárom Lesterom Bowiem, ktorý patril medzi najuznávanejších jazzových avantgardistov.

Okrem svojej skupiny Tymanski účinkuje aj v rockových skupinách Kury a Trupy, pre ktoré píše hudbu a texty.

Dôležitou osobou v skupine Tymon Tymanski Band je uznávaný bubeník Arek Skolik. Skupina hrá energický moderný jazz, inšpirovaný na jednej strane osobnosťami ako John Coltrane, Erik Dolphy a Steve Lacy a na druhej strane avantgardou 90. rokov (John Zorn, Lounge Lizard, Medeski, Martin & Wood.).

Dan Bárta Illustratosphere (CZ)

Dan Bárta (spev), Robert Balzar (kontrabas, basová gitara), Jirí Slavíček (bicie), Jaroslav Frídl (gitara), Filip Jelínek (klávesy, perkusie), Stanislav Mácha (klavír)

Speváka Dana Bártu pred vydaním albumu Illustratosphere málokto spájal s jazzom, orientoval sa skôr na rock (Alice, Die El Eleffant), funky (J.A.R., Sexy Dancers) či muzikály (Jesus Christ Superstar, Evita). Jeho introvertný a vskutku jazzový album Illustratosphere (2000), ktorý vznikal poldruha roka, bol pre mnohých jeden z najsilnejších hudobných zážitkov posledného obdobia.

Vynikajúci hudobníci vytvárajú sugestívne plochy, zvuky a pulzy, Bárta pracuje so svojím hlasom ako s hudobným nástrojom, hrá sa so slovami, zvukmi, impresionistickými, pocitovými textami, ktorých je z väčšej časti autorom. Jazzová sloboda, ohybná popová melodickost a rocková/funková rytmická nástojčivosť sa spájajú do nevídanej veci.

Illustratosphere v roku 2000 dostal cenu českej Akadémie populárnej hudby v kategórii album roka. Naživo je táto hudba rovnakým zážitkom ako z CD.

"Hodne zásadní byl dýchánek u Badyho Zbořila doma, pri kterém mi pouštěl jazzové desky", vysvetľuje Dan Bárta objavovenie jazzového sveta, ktorý nasledovalo štvorročné hladanie. "A podruhé, když mi Míra Chyška dal kazetu Atlantis od Waynea Shortera. To byli veci, které jsem nikdy předtím neslyšel a který mě úplně zničily. Vzpomněl jsem si, jak jsme s Alicí v rámci třetí desky prohlásili, že všechny tónový kombinace jsou vyčerpaný a výjimečnost díla spočívá v aranžérskych kómatech jednotlivých členů. Najednou jsem cítil, že je to blbost, že jsem tehdy nic nevěděl. Začal jsem nabírat nové informace a zjišťovat, co z téhle hudby se mi líbí tak, že si to pouštím podruhý, potřetí nebo počtvrté, když mi bude blbě, a co si pustím proto, že to chci znát podrobně."

Dan Bárta je štvornásobný držiteľ ceny Akadémie populárnej hudby (1994, 1998, 1999, 2000).

Julio Barreto Latino World (BR, Cuba)

Julio Baretto (bicie, perkusie, líder), Eduardo "Dudu" Penz (basová gitara), Ademir Candido (gitara), Leandro Sain-Hill (tenorsax, altsax, flauta, spev)

Julio Baretto sa narodil v roku 1967 v Guanabacoa na Kube. Absolvoval Národnú hudobnú školu. Hral s významnými jazzmanmi (Gonzalo Rubalcaba, Omar Hernandez, Ron Carter, Charlie Haden, Miroslav Vitouš, John Patitucci, Buster Williams, David Sanchez, Chucho Valdes, Steve Coleman). V roku vydal debut Iyabó. Kvintet hrá moderný, dravý, virtuózny a bravúrny mix fusion a latiny. Hudobníci zúročujú oba etnické vplyvy - kubánsky i brazílsky (Saint-Hill Montejo pochádza, podobne ako Baretto, z Kuby a Candido s Penzom z Brazílie), ale predovšetkým sú inšpirovaní aktuálnymi fúziami jazzu a rocku s komplikovanými rytmickými platformami (občas nie nepodobnými Elektric Bandu Chicka Coreu z Johnom Patituccim a Daveom Weckelom). Takže nejde o žiaden "latino skanzen" ale modernú jazzrockovú skupinu. Jedno z príjemných prekvapení BJD '02.

Jazz Jamaica All Stars (GB)

Gary Osby (kontrabas, líder), Mary Pearce (spev), Andy Sheppard (tenorsax, sopránsax), Patrick Clahar (tenorsax), Jason Yarde (altsax), Ingrid Laubrock (altsax), Ray Carless (barytónsax), Kevin Robinson (trúbka), Noel Langley (trúbka), Claude Deppa (trúbka), Sean Corby (trúbka), Harry Brown (trombón), Andy Grappy (tuba) Barnaby Dickinson (trombón), Trevor Miles (trombón), Alex Wilson (klavír, klávesy), David Okumu (gitara), Joseph Uter (perkusie), Kenrick Rowe (bicie)
www.jazzjamaicaallstars.com 

Dvadsaťčlenná (!) skupina známeho basistu Garyho Crosbyho, ktorú ju založil v roku 1991 a na big band sa rozrástla v roku 1999. Spája hudobníkov troch generácií (od 24 do 72 rokov) a odpovedá na otázku, ako by vyzeral jazz, keby mal korene na Jamajke a nie v Amerike. Tento orchester hrá s jazzovou dikciou ska, mento, karibskú hudbu a samozrejme reggae (skrátene skazz - ska + jazz). Jazz Jamaica All Stars sa stretáva s nadšeným prijatím kritiky i poslucháčov. Podľa denníka The Guardian je posledný album skupiny Massive (Dune Records) jedným z najlepších jazzových albumov roku 2001. Naživo občas JJAS hrávajú s titanom britského jazzu, saxofonistom Courtneyom Pineom (na BJD vystupoval v roku 1988).

Skupina má v repertoári vlastné kompozície, jamajské ľudové skladby aj originálne zaranžované jazzové (a nielen jazzové) skladby (H. Hancock, W. Shorter, H. Masakela, Light My Fire od The Doors). Jazz Jamaica All Stars je zároveň príležitosť pre tých, ktorí si chcú na Bratislavských jazzových dňoch zatancovať.
Kontrabasista, skladateľ, producent, aranžér, kapelník a hľadač talentov Gary Crosby (1955) je jedna z najvýznamnejších londýnskych umeleckých osobností. Narodil sa v Londýne ako dieťa jamajských rodičov. Jeho strýko je legendárny gitarista Ernest Ranglin, ktorý tiež fúzuje jamajskú hudbu s jazzom. Crosby je spoluzakladateľ jednej z najvýznamnejších britských jazzových skupín Jazz Warriors (polovica 80. rokov). Hral s mnohými jazzmanmi tých najzvučnejších mien (Courtney Pine, Ernest Ranglin, Art Farmer, Larry Coryell, Gary Bartz, Stanley Turrentine, Sonny Fortune, Johnny Griffin a mnohí ďalší). Okrem Jazz Jamaica All Stars je lídrom troch skupín (Gary Crosby's Nu Troop, Jazz Jamaica a Guava). Velmi činorodo zamestnáva mladé talenty a na druhej strane hudobníkov v penzijnom veku (jasná je analógia s Ry Cooderom a tým, čo urobil pre starnúcich kubánskych hudobníkov v projekte Buena Vista Social Club). V rámci projektu - workshopu Tommorow's Warriors pomáha k sebarealizácii hudobníkom, tanečníkom, výtvarníkom a spisovateľom. Je spolumajiteľom labelu Dune Records, kde vyšiel aj prvý a zatiaľ jediný album Jazz Jamaica All Stars.

JAZZOVÁ KAVIAREŇ

Traditional Jazz Band (SK)

Richard Novotný (trombón), Martin Vašaš (bicie) Attila Atlasz (gitara, banjo) Henrich Gondáš (trúbka, spev), Stanislav Spišiak (klavír), Elemér Gorci (sax, klarinet), Štefan Bartuš (kontrabas)

Lučenecká skupina tradičného jazzu, ktorá tento rok oslávi svoje desiate narodeniny. V terajšej zostave funguje asi dva roky. Hráva niekoľko desiatok koncertov ročne, na Slovensku i v zahraničí. Hrala na týchto prestížnych festivaloch: San Rafael (Francúzsko), Drážďany, Thorgau (Nemecko), Salgotarján (Maďarsko),

Silkeborg (Dánsko), Linz (Rakúsko), Basel (Švajciarsko) atd. Skupina spolupracovala s Petrom Lipom, Janou Kociánovou, s ktorou nahrala CD, či Marcelou Molnárovou. Tento rok má pred sebou práve s Janou Kociánovou už tretie turné po Dánsku.

20. 10. 2002

Miki Skuta Club: Identity (SK, A)

Miki Skuta (klavír, klávesy, líder), Juraj Bartoš (trúbka), Gerald Preinfalk (altsax, sopránsax), Radovan Tariška (altsax), Edi Köhldorfer (gitara), Peter Herbert (kontrabas), Ingrid Oberkanins (perkusie), Alex Deutsch (bicie)

Klavirista Miki Skuta (1960) stojí pevne vo vážnej hudbe aj v jazze. Na BJD 2002 vystúpi s medzinárodnou slovensko-rakúskou zostavou s novým programom Identity. Väcšinu hudobníkov spoznal Skuta na koncertoch v Rakúsku, Švajciarsku aj doma. Skuta napísal osem skladieb špeciálne pre toto obsadenie. Projekt má premiéru 19. októbra v renomovanom viedenskom jazzovom klube Porgy a Bess a po koncerte na BJD ho nahrajú v štúdiu.

Skuta je absolventom VŠMU, odbor klavír. Získal množstvo medzinárodných ocenení na interpretačných súťažiach. Na jazzovom koncerte verejne vystúpil až v roku 1990 v Bratislave. Vzápätí založil svoju prvú jazzovú skupinu ESH s Andrejom Šebanom a s Jurajom Griglákom (vystupovali na Slovensku a v Prahe). V roku 1991 založil skupinu The Quartet (+ Juraj Bartoš - trúbka, Juraj Griglák - kontrabas, Cyril Zelenák - bicie), ktorá účinkovala do polovice roku 1992. Začiatkom r. 1992 nahrali CD Alice in Jazzland, kde okrem štandardov nájdeme šesť Skutových kompozícií.

V tom istom roku je Skuta pozvaný do Rakúska na účinkovanie v skupine Octet Ost, kde hrali významní hudobníci, ako Tomasz Stanko, Arkady Shilkloper, Andrej Vapirov a ďalší. Zakladateľom tohto súboru bol trombonista a skladatel Christian Muthspiel. S Octet Ost vystúpil na cca. 25 koncertoch v Rakúsku, v Taliansku a vo Švajciarsku, medziiným na prestížnych európskych jazzových festivaloch. V roku 1993 nahrali vo Viedni CD Octet Ost 2.
V roku 1993 sa Skuta zoznámil s gitaristom Wolfgangom Muthspielom a s huslistom Benjaminom Schmidom. S Muthspielom vystúpil na niekolkých koncertoch v duu a nahrávali aj pre STV. Neskôr so Schmidom hrali v Muthspielovej skupine Motley Mothertonque. Členmi formácie boli osobnosti, ako Ernesto Molinari, D. K. Dyson, Peter Herbert, Tom Rainy. Od roku 1994 pôsobili v rôznych formáciách (+ Edi Köhldorfer - gitara, Georg Breinschmidt, Hrewig Neugebauer - kontrabas, Klaus Dickbauer - saxofón a další). Vystúpili na cca. 60 koncertoch v Nemecku, Rakúsku, v Holandsku a Švajčiarsku, odohrali spoločný koncert s Didierom Lockwoodom a nahrali CD, na ktorom je opäť šesť Skutových kompozícií. Spolupráca s Benjaminom Schmidom trvá dodnes v oblasti jazzu aj klasickej hudby.

V rokoch 1996 - 1998 bol Skuta lektorom jazzovej triedy na letných kurzoch vo Viktring - Klagenfurte.

Bumcello (FR)

Cyril Atef (perkusie, spev, elektronika), Vincent Ségal (violoncelo, elektronika)
www.bumcello.com 

Francúzski hudobníci majú dôležité slovo v mixoch jazzu a elektroniky. Už minulý rok na BJD vystúpila skupina Mei tei shô a je pravdepodobné, že jej úspech tento rok zopakuje duo Bumcello.

Bumcello je duo plné protikladov, stretnutie akademicky vzdelaného violončelistu a bubeníka s punkovou minulosťou na pôde elektroniky s vplyvmi hip-hopu, jazzu, dubu, popu a world music (Afrika, Jamajka, Brazília, cigánsky folklór). Ako už naznačuje pôvodný názov skupiny, Drum'n cello, hudba tohto dua vychádzala z drum'n bass. Výrazný je zvuk elektrického violončela, ktorý je často elektronicky upravovaný.

"Vincent sa pre štúdium violončela rozhodol okamžite po skončení prípravky v Rennes, Cyril v Berlíne trieskal do kartónových škatúľ a nevedel si predstaviť život bez rytmu. O nejaký čas sa ich osudy dostali do dokonalého kontrastu." Vincent bol prijatý na Národné konzervatórium v Lyone a Cyrila vyhodili z katolíckej školy na Floride, kam sa s rodičmi presťahoval. V trinástich sa z neho stal podľa vlastných slov "skutočný a presvedčený punker". Rodicia sa, ako to už býva zvykom, pokúsili o jeho "záchranu" a poslali ho do Francúzska, kde sa ale na cirkevnej škole nenaučil nastavovať druhé líce, naopak, naďalej zatínal päste. Otec ho však priviedol k jazzu a Cyril postupne prehodnotil svoj vzťah k hudbe ako umeniu. Zapísal sa na bostonskú Berklee College of music a študoval tam kompozíciu, ale o dva roky odišiel zo školy a živil sa ako pouličný hudobník v Amsterdame. Vincent sa venoval vede na inštitúte hudobného výskumu v Paríži. (propagačný materiál skupiny Bumcello).
Na svojich vystúpeniach Bumcello kombinujú prednatočené loopy so živým hraním. Sami definujú svoju hudbu ako "elektronicko-akustickú". Táto hudba rozširuje obzory posluchácom jazzu a urcite bude zaujímavá aj pre "elektronickú generáciu".

Ronald Snijders Band (NL)

Ronald Snijders (flauta), Chantal Snijders (perkusie), Randy Winterdal (basová gitara), Robin Van Geerke (klavír), Walther Muringen (bicie), Franklin Breeveld (sax)
www.ronaldsnijders.nl 

Ronald Snijders je najvýznamnejší holandský flautista Tento hyperaktívny hudobník vydal dvadsať albumov s vlastnými skladbami, charakteristických striedaním štýlov od severoamerického jazzu a fusion až po afro-karibský jazz a brazílske groovy (na debutovom albume Natural sources si všetky nástroje nahral sám). Jeho hudobné smerovanie ovplyvnil jeho pôvod - narodil sa v Suriname. Vymyslel nový žáner - Surinamský kawinajazz. Etnickej hudbe sa venuje aj profesionálne - vyštudoval etnomuzikológiu, zostavil slovník surinamských slangových slov a výrazov (Sranantongo fu strati), učí karibskú hudbu na viacerých univerzitách.

Snijders ako hudobný samouk (na flautu hrá od siedmich rokov a zvláda aj gitaru, saxofón, klavír a perkusie) pôsobí na profesionálnej scéne od druhej polovice sedemdesiatych rokov. Hral na niekoľkých albumoch holandskej skupiny Willem Breuker Collective (v rokoch 1974 - 1976 bol aj jej členom), skladá hudbu pre film, rozhlas i televíziu, komponoval pre balet aj symfonický orchester.

Chick Corea mu v roku 1976 napísal: "Si výborný flautista a vynikajúci skladateľ. Som si istý, že ľuďom v Amerike sa tvoja hudba bude veľmi páčiť." Mal pravdu - so skupinou Ronald Snijders Band prerazil v USA ako aj v Holandsku, Nemecku, na Kube, v Senegale ci Fínsku.

Robben Ford & Band (USA)

Robben Ford (gitara, spev), Neil Larsen (klávesy), Roscoe Beck (basová gitara), Tom Bechtlein (bicie)
www.robbenford.com 

Najväčšia hviezda festivalu, americký gitarista a spevák (1951), ktorý osciluje od fusion k blues. Na gitare zacal hrat v trinástich a jeho prvou inšpiráciou bol biely bluesový gitarista Michael Bloomfield. V rokoch 1972 - 73 účinkoval s čiernym bluesmanom Jimmym Witherspoonom a už v roku 1974 ako dvadsaťtriročný dostal ponuku na spoluprácu od Georgea Harrisona a Joni Mitchellovej. Prvú sólovú platňu Schizophonic vydal v roku 1976. V tom čase hral s talentom sebe vlastným aj na saxofón, neskôr sa rozhodol výlučne pre gitaru. Robben Ford zakladal v roku 1978 aj u nás dobre známu jazzrockovú skupinu Yellowjackets, ale opustil ju, lebo sa vrátil ku koreňom a so svojou skupinou Blue Line pomáhal formulovať ďalšiu tvár moderného blues. (na BJD vystupovali Yellowjackets v roku 1996).

Ford inicioval aj rôzne projekty, kde hral alternatívny jazz (napr. s Billom Frisellom, Ralphom Townerom, Charliem Hadenom). Medzi jeho životné angažmány patrilo svetové turné s guruom moderného jazzu Milesom Davisom (1986).

V poslednom čase sa dopracoval k pesničkovej tvorbe, neohraničenej štýlmi, resp. využívajúcu mnohé z nich: Blues, soul, jazz, rhythm and blues, funky a podobne. Robben Ford je mimoriadne flexibilný gitarista s charakteristickým, citlivým, melodickým, ale zároveň veľmi harmonicky a melodicky sofistikovaným prejavom, spoznateľný, štýlový spevák a mimoriadne schopný skladateľ s veľkým melodickým potenciálom.

Počas svojej tridsaťročnej kariéry vydal Robben Ford štrnásť albumov. Štyrikrát bol nominovaný na cenu Grammy (najlepšia nahrávka súčasného bluesu, najlepšia nahrávka inštrumentálneho rocku). "Ford nie je bluesový purista o nič viac ako rockový purista, jazzový purista alebo rhythmandbluesový purista. Nie je dostatočne usadený, priamy a konzervatívny na to, aby bol purista. Nebude sa vám to páčiť, ak uznávate iba jeden hudobný žáner, ale poteší vás to, ak zdieľate Fordov eklektický rozhľad a obdivujete jeho pestrosť." (Alex Henderson, www.allmusic.com)

Marian Jaslovský (www.jaslovsky.sk)