 |
|||||
 |
|||||
| 17.10. 2003 Muthspiel & Muthspiel (A) Wolfgang Muthspiel - gitary, husle, elektronika Duo významných rakúskych jazzmanov, Christiana a Wolfganga Muthspiela, bude vďaka neortodoxnému prístupu, šírke hudobného záberu a mixom akustických nástrojov s elektronickými zvukmi určite pozoruhodnou koncertnou atrakciou. Program Early Music uviedlo duo pri príležitosti dvadsiateho výročia svojho účinkovania. Objavia sa v ňom hudobné spomienky na detstvo, ale aj odkazy na renesančnú hudbu, ktorá bola vášňou ich otca, skladateľa a kapelníka Kurta. Práve jemu je program venovaný. Duo nahralo dva albumy. Ako líder vydal deväť albumov, prvý vyšiel v roku 1989. Hrali na nich jazzové hviezdy: Peter Erskine, John Patitucci, Bob Berg, Paul Motian, Marc Johnson, Don Alias, Gary Burton, Brian Blade, Django Bates, Tom Harrell a Dave Liebman. Spolupracoval s Vienna Art Orchestra. Wolfgang Muthspiel je považovaný za jedného z najoriginálnejších gitaristov svojej generácie. Trombonista, klavirista, skladateľ a kapelník Christian Muthspiel (1962) je rovnako doma v improvizovanom jazze, modernej vážnej hudbe a elektronickej hudbe. Hral v triu so svojím bratom a vo Vienna Art Orchestra. Pod svojím menom vydal päť albumov. Je lídrom skupiny Octet Ost, s ktorou hrali najvýznamnejší východoeurópski jazzmani, medzi nimi aj slovenský trubkár Juraj Bartoš. Viac informácií: Soweto Kinch - altsaxofón, rap, spev, Karim Merchant - klávesy Saxofonista, raper, skladateľ a aranžér Soweto Kinch (1978) je samouk. Na saxofóne hrá od deviatich rokov. Veľmi dôležitý bol pre neho vplyv dvoch najvýznamnejších súčasných britských jazzmanov - saxofonistu Courtneyho Pineoa a basistu Garyho Crosbyho (oboch sme mali možnosť počuť na BJD). Soweto hrá na sopránový, tenorový a barytónový saxofón, basový klarinet a klavír. Využíva sequencery a počítačovú úpravu zvuku. Po absolvovaní Oxfordskej univerzity (odbor moderná história) pôsobil ako novinár. Pôsobil (aj ako skladateľ a aranžér) v Crosbyho orchestroch Tomorrow's Warriors, Jazz Jamaica a Nu Troop. V októbri 2001 sa stal členom Jazz Jamaica All Stars (ktorú sme tiež mohli počuť už bez jeho účasti na minuloročných BJD). Koncertne účinkoval a nahrával so soulovou speváčkou Juliet Robertsovou. Spolupracoval s gitaristickým veteránom Ernestom Ranglinom, ktorý je jeden z najrešpektovanejších hudobníkov, spájajúcich jazz a jamajskú hudbu. Sólový album Soweta Kincha Conversations With The Unseen (2003) je inšpirovaný be-bopom aj hip hopom, počuť jamaiské tradície (reggae, ska) a funky. Rap sa v ňom spája s odkazom jazzovej histórie, straightahead jazz s computerovými loopmi. Vydaním albumu začala Kinchova úspešná sólová kariéra. Debut nadšene prijali poslucháči aj kritika. Kinch bol nominovaný na dve britské ceny: Mercury (za debut) a MOBO (za najlepší jazzový výkon). Recenzie v prestížnych periodikách o čom hovoria ako o najvzrušujúcejšom mladom britskom jazzovom umelcovi. Viac informácií: Pibo Marquez - perkusie, spev, Franklin Loozada - klavír, Dudu Penz - basa, Hernan Romero - akustická gitara, Laurent Bonnet - saxofón, Francis Arnaud - bicie Perkusionista a skladateľ (1963), pôvodom z Venezuely. Už ako dieťa hrával pôvodnú venezuelskú ľudovú hudbu, neskôr svoj záujem rozšíril aj na etnickú hudbu ďalších krajín ako Ekvádor, Kolumbia, Peru, Surinam, Kuba a Portoriko. Je významnou osobnosťou venezuelskej kultúry. V roku 1984 sa stal členom skupiny Grupo Madera, ktorý sa orientovala na latinskoamerickú hudbu. Hrával s ňou v Latinskej Amerike a Európe. Po odchode sa venoval vlastným projektom, spolupracoval aj s tanečným divadlom, venoval sa ďalším latinskoamerickým štýlom (salsa) a hral so skupinou Alfreda de la Fé, s ktorým vystúpil na jazzovom festivale v Montreaux. V roku 1998 vydal sólový album Joel Pibo Marquez, con las manos calientes, čo znamená "J. P. M. s horúcimi rukami", na ktorom spolupracoval s hudobníkmi z rôznych krajín Južnej Ameriky. Vystúpenie tejto medzinárodnej skupiny bude strhujúcou ukážkou latinskoamerického jazzu a určite jedným z prekvapení 29. ročníka festivalu. Brazílskeho basgitaristu Dudu Penza sme mohli počuť hrať na minuloročných BJD so skupinou Julia Baretta. Eythor Gunnarsson - klávesy, Staffan William - Olsson - gitara, David O'Higgins - saxofón, Johann Asmundsson - basgitara, Gulli Briem - bicie Islandská skupina, ktorá hrá od roku 1977. Najväčší úspech zaznamenala v roku 1983 svojím nestarnúcim hitom Garden party zo štvrtého albumu Surprise Surprise (1983). Touto skladbou zabodovala aj v popových hitparádach a získala si skutočne ohromujúci celosvetový úspech. Stala sa senzáciou britských klubov. Členovia skupiny sa presťahovali do Veľkej Británie, o dva roky sa vrátili späť na Island a zariadili si nahrávacie štúdio. Mezzoforte zakladali Eythor Gunnarsson (klávesy), Fridrik Karlsson (gitara), Johann Asmundsson (basgitara) a Gulli Briem (bicie). V čase, kedy skupina vznikla, mali 15-17 rokov. V aktuálnej zosteve hrá Gunnarsson, Asmundsson a Briem plus anglický virtuózny saxofonista Dave O'Higgins, ktorý so skupinou s prestávkami pôsobí od roku 1986. Fridrika Karlssona nahradil gitarista švédsko-nórskeho pôvodu Staffan William Olsson. Skupina vydala pätnásť albumov, na ktorých hosťovali aj svetové hviezdy (saxofonisti Ernie Watts a Steve Tavaglione), koncertovala v dvadsiatich siedmich krajinách a hviezdila na popredných svetových festivaloch. Posledný štúdiový album vyšiel v roku 1995. Potom nastalo pokojnejšie obdobie. V roku 2002 sa kapela znovu zaktivizovala, takže môžeme hovoriť o comebacku legendy. V tomto čase pripravuje Mezzoforte materiál na nový album. Viac informácií: Sisa's Food (SK) Sisa Michalidesová - flauta, klavír, Boris Brna - bicie, Milan Mikulášových - basová gitara, Andrej Hruška - gitara Nová skupina na klubovej scéne z Bratislavy. Hrá fusion/funk/jazz založený na groovoch s využitím elektronických efektov. V júni 2002 pod názvom Hurry Up! vydala CD pre časopis Playboy. Neskôr bývalého klaviristu nahradila flautistka a klaviristka Sisa Michalidesová. Kapela dostala definitívnu podobu a názov. Sisa Michalidesová, narodená (1983) študovala flautu a herectvo na konzervatóriu v Bratislave. Pôsobila v skupinách Len tak, Daily Jazz, Equinox a spolupracuje s rôznymi hudobníkmi. Boris Brna (1975) je samouk. Hrá s Petrom Nagym, Mariánom Grexom, a v skupinách Feed The Cat a Hurry Up!. Milan Mikulášových (1973) hrá na basovej gitare a kontrabase. Hral v zoskupeniach Equinox a Hurry Up!. Andrej Hruška (1979) študoval u viacerých pedagógov a pôsobil a pôsobí v skupinách Suggestion, Daily Jazz, Len tak, Equinox, Hurry Up! a The City. Pravidelným hosťom kapely je herec, spisovateľ a režisér Laco Kerata z divadla Stoka, ktorý vystupuje s kapelou v divadle Čierny havran a vytvára sugestívnu atmosféru svojimi textami, básňami a spevom. Rozhlasový moderátor a publicista Braňo Bezák a DJ Kinet alias Rado Tomek sa zoznámili po tom, ako zistili, že im obom učarovala fúzia elektroniky a tradičných jazzových postupov, teda to, čo nazývame nu jazzom. Obaja stáli pri zrode zatiaľ jedinej pravidelnej nujazzovej scény na Slovensku v bratislavskom Buddha Bare. Ich deejayské sety ponúkajú eklektickú zmes tanečného jazzu vo všetkých jeho súčasných podobách. Ako Buddha Bar Deejay combo úspešne vystúpili spolu s rešpektovaným talianskym deejayom a producentom Nicolom Contem na tohotoročnej Disco TV na bratislavských Zlatých pieskoch. Jazzpression (H) Sándor Tóth - tenorový a sopránový saxofón, Péter Sárik - klavír, János Lutz - kontrabas, Béla Ferge - bicie Všetci členovia tejto maďarskej skupiny sú absolventi Hudobnej akadémia Férencza Liszta, sú príslušníkmi mladšej strednej generácie jazzmanov (1969 - 1972). Po skončení školy sa stali uznávanými sidemanmi. Hrali v rôznych kapelách, ale ťahalo ich to k špecifickému prejavu, ktorý formulujú v spoločnej skupine. Jazzpression založili v máji 2000. Hrajú pôvodné kompozície, akustický jazz ktorý sa odkláňa od amerického jazzového idiómu a využíva európske folklórne prvky. Peter Lipa - spev, Juraj Tatár - klávesy, Marcel Buntaj - bicie, Martin Gašpar - basová gitara, Michal Žáček - saxofóny, flauta Peter Lipa je na slovenskej profesionálnej scéne prítomný ako jazzový spevák od začiatku 70. rokov. Je aj skladateľ, organizátor, moderátor, manažér jazzového diania, dlhoročný dramaturg a promotér Bratislavských jazzových dní. V ankete časopisu Medzinárodnej jazzovej federácie Jazz Forum sa už v 80. rokoch pravidelne umiestňoval medzi najlepšími európskymi jazzovými spevákmi. Vychádza z bluesu, soulu i klasického mainstreamového idiómu. Je veľmi flexibilný a má výbornú štýlovú orientáciu. Jeho rozpätie siaha od klasických jazzových štandardov a dixielandu cez latinskoamerický jazz, jazzový šansón a spirituál až po funky a rock. Netají ovplyvnenie spevákmi ako Jimmy Rushing, Ray Charles, Al Jarreau, Joe Cocker či Bobby McFerrin. Spontánne improvizačný typ. V súčasnosti sa dopracoval k "nadštýlovému" pesničkárstvu. Vydal rovných desať sólových albumov a spolupracoval takmer so všetkými významnými slovenskými a českými jazzmanmi. V roku 2002 vydal album Beatles In Blue(s) s rôznorodými originálnymi úpravami známych i menej frekventovaných beatlesoviek. Repertoár vystúpenia budú exkluzívne tvoriť skladby z tejto platne. Skupina hrá v nezmenenej zostave od roku 1999. Ako vždy, môžeme očakávať dravú a strhujúcu hudbu na pomedzí jazzu, funky a rhythm and blues. Viac informácií: Mino Cinelu - perkusie, spev, Thomas Coeuriot - gitara, Dominique Bertram - basgitara, Bertrand Lajudie - klávesy Svetoznámy perkusionista francúzskeho pôvodu. Jeho otec pochádza z Martiniku. Ako dieťa sa začal učiť hrať na gitare, neskôr - po návšteve rodného ostrova svojho otca - prešiel na perkusie. O niekoľko rokov sa presťahoval do Veľkej Británie a potom do USA, kde začiatkom 80. rokov dostal angažmán v skupine Milesa Davisa. S ním nahral niekoľko albumov: We Want Miles, Tutu, Star People, Decoy, Amandla. Mino Cinelu je jeden z najvyťaženejších štúdiových perkusionistov, hral s mnohými významnými umelcami z oblasti popu, alternatívneho pesničkárstva, fusion i rocku: Geri Allenovou, Tori Amosovou, Tracy Chapmannovou, Al DiMeolom, Patom Methenym, Marcusom Millerom, Carlosom Santanom. Známe je jeho účinkovanie a nahrávanie so Stingom. Bol členom skupiny World Trio (s Kevinom Eubanksom a Daveom Hollandom), na rovnomennom albume z roku 1995 si pripísal autorstvo dvoch skladieb. V roku 2000 vydal sólový album, kde hrá na niekoľkých nástrojoch a spieva. Jeho debut je eklektický, pohybuje na hraniciach, kde sa stretáva jazz, latinskoamerická hudba, africká hudba, folk a pop. Viac informácií: Victor Bailey - basgitary, Bennie Maupin sacofón, basklarinet, Peter Horvath - klívesy, Scott Peaker - bicie Victor Bailey (1960) je jeden z najrešpektovanejších svetových basgitaristov. Narodil sa vo Filadelfii v muzikantskej rodine, vyrastal priamo uprostred hudby a od detstva prejavoval nevšedný talent. Ako desaťročný začal hrať na bicie, ale prešiel na basgitaru a v priebehu troch mesiacoch už bol známa lokálna basgitaristická hviezda. Študoval na Berklee School Of Music v Bostone. Po presťahovaní do New Yorku sa zakrátko stal vyhľadávaným basgitaristom hviezd, s ktorými hral koncerty a nahrával v štúdiu. V skupine speváčky Miriam Makeby sa zoznámil s bubeníkom Omarom Hakimom, ktorý ho odporučil v skupine Weather Report. Tu v roku 1983 nahradil génia Jaca Pastoriusa, ktorý patrí medzi jeho idoly. Bol členom skupiny Steps Ahead. V roku 1997 ho jeho učiteľ, Joe Zawinul, zobral do svojej kapely Joe Zawinul Syndicate. Victor Bailey je jeden z najžiadanejších štúdiových hudobníkov. V portfóliu má spoluprácu so Sonym Rollinsom, Michaelom Urbaniakom, Michaelom Breckerom, Billom Evansom, Carlosom Santanom, Steps Ahead, Billym Cobhamom a desiatkami ďalších slávnych lídrov, je aj skladateľ, producent, klávesista, programátor a spevák. Vo vlastných projektoch spolupracuje s najvýznamnejšími hráčmi: Kennym Garrettom, Dennisom Chambersom, Benniem Maupinom, Jimom Beardom, Patrice Rushenovou a ďalšími. Vydal tri sólové albumy, Bottom's Up (1989), Low Blow (1999) a That's Right (2001), na ktorých hrá svetová inštrumentalistická extratrieda. Victor Bailey nie je jazzman v ortodoxnom slova zmysle, jeho skupina hrá komunikatívnu hudbu v najlepších jazzfunkových tradíciách, show plnú nielen inštrumentalistického majstrovstva, ale aj energie vychádzajúcej z nástojčivých groovov. Viac informácií: Stano Počaji & Aftertee (SK) Stano Počaji - gitara, Peter Preložník - klávesy, Branislav Valanský - basgitara, Miro Hank - bicie Gitarista Stano Počaji (1963) je neodmysliteľnou postavou slovenskej jazzovej scény. Spoluzakladal dnes už kultovú skupinu Bossa Noha, ktorá na scénu priviedla niekoľko významných jazzových osobností. Už tu sa prejavil ako zrelý autor. Píše komunikatívne a výrazné a svieže skladby v spektre od fusion po straightahead. Bol líderom skupín Acoustic O. J. Band, P and P Quartet, s Karolom Ondrejičkom hral v skupine Karol Ondrejička and Stano Počai Band a v skupine Antona Jara. Spolupracoval so Zuzanou Suchánkovou, Silviou Josifoskou, Szidi Tobias. Jeho skupina Aftertee hrá od roku 2001 a niekoľkokrát zmenila zostavu. Špecializuje sa na funky a fusion. Hrajú v nej významní hudobníci. Peter Preložník (www.jazzmusic.sk) pôsobil v skupinách Bossa Noha, Stará jedáleň, Prúdy, Fermata, Bee Connection, s Matúšom Jakabčicom, Petrom Cardarellim a pod. Viedol vlastnú skupinu Brož Band. Univerzálny bubeník Miro Hank má za sebou množstvo angažmánov: El Gaucho, Seven Days To Winter, s Petrom Lipom a Silviou Josifoskou. Basgitarista Branislav Valanský je orientovaný na funky, rock a blues, hral s Henrym Tóthom. Viac informácií: Dvojica, ktorá patrí k pionierom kombinovania deejayského a živého hrania u nás. DeeM alias Miro Kubík sa uchytil ako deep houseový deejay v Prahe, kde hrával v kluboch Mecca, Le Clan a Radost FX. Pred troma rokmi prišiel do Bratislavy a preorientoval sa na nu jazz. Pri hraní v Buddha Bare a v klube Hlbočina sa zoznámil s trubkárom Lubošom Priehradníkom alias Umelcom. Ten patrí k vyhľadávaným štúdiovým i koncertným trubkárom. Pôsobil v kapele Made II Mate a absolvoval koncertné turné s Free Faces a sólovým projektom Andreja Šebana. V súčasnosti je spolu s Robom Ristom a Oskarom Rózsom členom skupiny Barflies. M. Suchomel Quartet (SK) Miloslav Suchomel - tenorový saxofón, Klaudius Kováč - klavír, Štefan Bartus - kontrabas, Marian Ševčík - bicie Miloslav Suchomel (1976) je jeden z najvýraznejších slovenských saxofonistov. Bol zakladateľom Elie Quartet, ktorá sprevádzala rôznych jazzových hudobníkov, ako Ľuboš Tamaškovič, Gabriel Jonáš, Dušan Húščava, Peter Lipa, Matúš Jakabčic, Juraj Bartoš a ďalší. Na festivale Juniors Jazz Krakow získal cenu najlepšieho inštrumentalistu. Účinkoval na jazz festivale Jazz Foggia v Taliansku. V roku 2000 bol členom big bandu Swinging Europe, s ktorým absolvoval európske turné. V roku 2001 odišiel do USA na študijný polročný pobyt v Louisville. Účinkoval so zahraničnými jazzovými hudobníkmi ako Kenny Werner, Joe LaBarbera, Dennis de Blazio, Jerry Bergonzi (všetci USA), Adelhard Roidinger (A). Hral v Kanade, USA, Dánsku, Švedsku, Nemecko, Taliansku a ďalších štátoch. Skupina M. Suchomel Quartet vznikla v tomto roku pri príležitosti nahrávania v Slovenskom rozhlase. Zúčastnila na prestížnej belgickej súťaži Jazz Heilaart kde bola vybraná medzi ôsmich finalistov zo 70 kapiel z celého sveta. Marián Šebčík (1978). je skutočná bubenícka jazzová hviezda. Absolvoval bratislavské konzervatórium. Bol členom skupín Elie Quartet, Hot House, Jakabčic Quartet, Suchomel Quartet. V roku 2000 účinkoval na BJD s Petrom Cardarellim a v roku 2001 s Hot House. Vystupoval na mnohých domácich a zahraničných pódiách s hudobníkmi ako Greg Burg (USA), Oliver Kent (A), Anna Lovergnac (I), Lazaro Cruz (CUBA), Janusz Muniak (P). Klaudius Kováč (1976) je členom banskobystrickej formácie Nothing But Swing. Účinkuje s poprednými domácimi aj zahraničnými jazzmanmi. Významná bola spolupráca s Januszom Muniakom a Piotrom Baronom (P), Lazarom Cruzom (CUBA), Yvonou Sanchezovou a Robertom Balzarom (CZ), Lee Andrewsonom (USA). Štefan Bartus (1978) je členom Lučeneckého dixielendu. Hral s Petrom Lipom, Janou Kociánovou, Bercom Baloghom,. Matúšom Jakabčicom. Patri medzi najvýraznejších mladých kontrabasistov na našej jazzovej scéne. Karin Krog - spev, Jacob Young - gitara Nórska speváčka Karin Krog ktorá začala svoju úspešnú kariéru v 60. rokoch. Odvtedy spievala v takmer všetkých európskych krajinách, v Rusku, Číne, Indonézii, Austrálii, Japonsku a USA. V roku 1967 odišla do USA, kde na účinkovala s orchestrom Dona Ellisa, s ktorým aj nahrávala. V roku 1968 dostala cenu magazínu Down Beat ako talent roka. To ju vynieslo na jazzové výslnie a umožnilo jej záujem veličín ako s Dexter Gordon a Archie Shepp, s ktorými nahrávala. Účinkovala v all-stars bande európskych hudobníkov - s Johnom Surmanom, Jeanom Lucom Pontym, Nielsom Pedersenom, Danielom Humairom a Albertom Mangelsdorfom. V tejto zostave nahrávali pre nemecký label MPS a hrali na japonskom turné pri príležitosti výstavy Expo 1970. S Johnom Surmanom zdielala záujem o elektronickú hudbu, čo ich priviedlo k nahratiu albumu Cloudline Blue. S významným barytónsaxofonistom potom spolupracovala dvadsať rokov. Karin Krog ako jedna z prvých využívala priamo na scéne elektronické efekty. V poslednom čase vystupuje v komorných zostavách (s klaviristom Bengtom Hallbergom, klaviristom a organistom Nilsom Lindbergom, škótskym klaviristom Perem Husbym a nahrávala s Tadom Dameronom. Účinkuje aj so svojou nórskou skupinou. Erik Truffaz - trúbka, Marc Erbeta - bicie, Marcello Giulliani - basa, Patrick Muller - klávesy Francúzsky trubkár Erik Truffaz (1960) patrí medzi najzaujímavejších predstaviteľov súčasného európskeho jazzu. Svojou mäkkou hrou pripomína Milesa Davisa. V svojich juniorských rokoch Truffaz vnímal rovnakou mierou rock, jazz aj tanečnú hudbu. Skoro začal experimentovať s elektronickou úpravou zvuku svojho nástroja. Neskôr sa dôkladne oboznámil s francúzskou vážnou hudbou 20. storočia, zaujali ho Satie a Ravel. V roku 1980 založil so svojim súčasným spoluhráčom, bubeníkom Marcom Erbettom fusionovú skupinu Orange. Neskôr nahrával aj brazílsku hudbu a v nasledujúcich rokoch sa zoznámil s ďalšími svojimi súčasnými spoluhráčmi. Erik Truffaz bol prvým francúzskym umelcom, ktorý nahrával pre legendárny americký label Blue Note (album Out Of Dream, 1996). V tom čase sa zoznámil s drum'n'bassom, hral s drumandbassovým triom Marcella Giullianiho v londýnskom klube Blue Note. Elektronická scéna ho začala magicky priťahovať, čo je jasne počuť na albume The Dawn (1997). V minulom roku sa kvartet znovu dal dokopy a v tomto roku nahrali album The Walk Of The Giant Turtle, ktorý sa stal senzáciou nujazzových klubov. Viac informácií: Marcus Miller - basové gitary, gitara, basklarinet, saxofón, Dean Brown - gitara, Poogie Bell - bicie, Bruce Flowers - klávesy, Roger Byam - saxofón, flauta, Michael "Patches" Stewart - trúbka Američan Marcus Miller (1959) je jeden z najväčších žijúcich basgitaristov, ale slávu si získal aj ako producent, skladateľ a aranžér. Okrem basgitary hrá na basklarinete a saxofóne. Bol jeden z najväčších obľúbencov Milesa Davisa (albumy The Man With The Horn - 1981, We Want Miles - 1982, Star People - 1983, Amandla - 1989), kompletne mu pripravil legendárny album Tutu (1986). Spolu s Davisom zložil hudbu k filmu Music From Siesta (1987). Miles Davis o tom vo svojej autobiografii napísal: "V štúdiu sme skvelý tím. Marcus je odviazaný a zažraný do muziky, že niekedy dokonca aj chodí v tempe, skrátka, nech robí čokoľvek, vždy drží rytmus. Takže teraz už mi tak nevadí, keď budem tráviť veľa času v štúdiu, pretože viem, že tam budem s ľuďmi, ktorí sa dokážu o všetko postarať." Marcus Miller ako hudobník a producent spolupracoval s Alom Jarreauom, Davidom Sanbornom, Georgeom Bensonom, Brecker Brothers a desiatkami ďalších jazzových, soulových a popových hviezd. Miller je nadžánrový - v jeho tvorbe počujeme funky, rhythm and blues a samozrejme aj jazz, jeho hudba je pulzujúca a životaschopná. Vďaka tejto energii sú jeho vlastné projekty populárne aj medzi poslucháčmi, ktorí nie sú jazzovo orientovaní. V tomto je Miller v istom zmysle nasledovníkom Stanleyho Clarkea. Vydal sedem sólových albumov. V roku 2001 dostal cenu Grammy za najlepší súšasný jazzový album (M2). Zostava, s ktorou vystúpi na BJD, nahrala aktuálny koncertný album The Ozell Tapes - The Oficial Bootleg (2002). Viac informácií: J. F. R. (SK) Radovan Iglódy - spev, bicie, Dino Sziga - klávesy, Róbert Rovina - gitara, Jozef Cingeľ - basgitara, Richard Tilinger - spev, Rado Prchala, Rišo Kobulnický - trúbky Košická kapela J.F.R. (čo znamená o jazz - funk - rock) vznikla v roku 2002 premenovaním skupiny Electric Experience, účinkujúcej v košických kluboch od roku 1996, v ktorej sa vystriedalo veľké množstvo hudobníkov. V roku 2002 sa zúčastnila na súťaži Nové tváre slovenského jazzu kde získala dve hlavné ceny - za najlepší kolektívny výkon a za najlepší individuálny výkon (gitarista R. Rovina). Skupinu tvoria bubeník a v súčasnosti aj hlavný sólový spevák Radovan Iglódy, klávesista (v štúdiu aj basgitarista) Dino Zsiga a gitarista Róbert Rovina, Na basgitare hrá Jozef Cingeľ. Novou posilou je bubeník Marek Szarvaš. Oktet dopĺňajú spevák Rišo Tilinger a dvaja trubkári Rado Pirchala a Rišo Kobulnický. Automi pôvodných kompozícií (individuálne alebo ako spoluautori) sú Dino Zsiga a Róbert Rovina. Marian Jaslovský, www.jaslovsky.sk |
|||||
